Postele, ktoré hovorili príbeh

Moja zatiaľ najlepšia dovolenka sa začala dosť nešťastne. Stále sme s rodinou chodievali k moru, na pláž pod horúcim slnkom atď. Klasika. Po pár dňoch na takej dovolenke sa mi niekedy už ani nechce z postele. Už dlhšiu dobu ma však láka, vidiek. A hoci si predstavujem dovolenku pri mori, je to v spojení s horami, skalami a leto s maximálnou dennou teplotou 20°C. Predstavujem si napríklad Škótsko.

Škótsko

Rezervovala som si s priateľmi miesto v hoteli, v dedinke blízko mesta Aberdeen. Niečo sa však pokazilo, let bol dlhý a únavný, s omeškaním, a keď sme tam docestovali, rezervácia tam na moje meno nebola a hotel bol plne obsadený. Boli sme z toho najskôr nešťastní, ale vypočul si nás jeden okoloidúci a nasmeroval nás na jedno miesto, kde nás vraj môžu ubytovať. Bol to starý maják. Najskôr som si nebola istá, ale rýchlo som zmenila názor. Bolo to presne ako som si to predstavovala.

Na vysokej skale s výhľadom na more stál starý maják. Vošli sme dnu a celý bol zariadený so starožitným luxusným nábytkom, nádherné tmavé drevo s kombináciou s kovom, vysoké stropy, oblé tvary nábytku a vôňa histórie a slaného mora. V hlavnej miestnosti visel krásny luster – neskôr nám povedali, že bol zo 17. storočia. Na stenách viseli obrazy.

Postele ako z múzea

Ubytovali nás a ja som dostala hádam najkrajšie zariadenú izbu. V každej izbe boli veľké vyrezávané drevené postele a komody na nôžkach. Jasné, že som si hneď všetko fotila… Tie postele, teda každá z nich mala nejaký obraz vyrezaný na dolnom čele, ktorý hovoril príbeh dediny, v ktorej sme boli ubytovaní. Postele sa skladali z pevného rámu, a namiesto roštu boli pevné dosky celé v jednom kuse a na nich boli fakt kvalitné matrace. Takéto postele by som si priala mať aj doma. Z okna som videla rovno na more a so zapadajúcim slnkom som si uvedomila, že som už dávno nič také krásne nevidela.